Úradné hodiny
| Po | 8:00 - 12:00 | 13:00 - 16:00 |
| Ut | 8:00 - 12:00 | 13:00 - 16:00 |
| Str | 8:00 - 12:00 | 13:00 - 16:00 |
| Štv | nestránkový deň |
|
| Pia | 8:00 - 12:00 | 13:00 - 16:00 |
Zamestnanci
Jana Žáková
- ekonomická agenda úradu
- evidencia obyvateľstva
- dane a poplatky
- mzdy
- kontakt 034/6592 025
Jaroslava Okasová
- účtovníctvo
- overovanie
- cintorín
- kontakt 034/6542 187
Ing. Martina Ovečková
- obecná kontrolórka
Ing. Gabriela Baďurová
pracovisko na spoločnom úrade Šaštín-Stráže
- stavebné konania
- kontakt 034/6592 276, kl. 24
- po - pia 8.00 - 16.00 hod. (11.00 - 12.00 hod. obedňajšia prestávka)
Starosta
Vladimír Smolinský
Obecný úrad
908 42 Smolinské 334
Telefón: 034/654 21 88
Mobil: 0940/509 664
Poslanci obecného zastupiteľstva
Jozef Došek, Daniel Kašák, Peter Kurc, Ing. Stanislav Maderič, Bc. Michal Smolinský
Zaujímavosti
Konsolidácia financovania miest a obcí - Tlačová správa
Víkendová činnosť Smolinčanov - rozbitá preliezka - Fotografie.
Vyhodnotenie súťaže - Horné Záhorie - Vyhodnotenie
Mapy regiónu - Mapy
Prevádzkový poriadok viacúčelového športového ihriska - Prevádzkový poriadok
Výstavba a otvorenie multifunkčného ihriska - FOTOGALÉRIA
Návšteva prezidenta Slovenskej republiky - Ivana Gašparoviča - FOTOGALÉRIA
Video od rodáka zo Smolinského - p. Milana Križánka - "Film o Smolinskom" - FILM
Video od rodáka zo Smolinského - p. Milana Križánka, t.č. žijúceho vo Švajčiarsku. Pán Križánek sa stal "Kráľom večera" v programe - Wetten dass ?? - televízie ZDF. - VIDEO
Osobnosti
Tichomír Milkin
Medzi najznámejšiu osobnosť, ktorá v rokoch 1902-1920 v obci pôsobila patril básnik a literárni kritik Tichomír Milkin (1864 – 1920) – vlastným menom Ján Donoval, ktorému Smolinčania odhalili i pamätnú tabuľu.
Gejza Rehák
Publicista a politik (18.10.1881 – 8.3.1940).
František Rupert Rehák
Správca pútnickeho kostola v Mariazelli, vlastným menom Andrej Rehák (1863 – 1923), ktorý študoval teológiu v Admonte, Petre, Salzburgu a v Gazi.
Anton Juriga
básnik 14. 1. 1918 Smolinské - 4. 12. 1946 Smolinské.
Blažej Kovár
Narodil sa 16. 11.1929 - v obci Čáry ako syn rodičov maloroľníkov. V roku 1941 nastúpil do Gymnázia v Skalici. Dokončil tu iba štyri roky a po rozhodnutí pripravovať sa na kňazské povolanie odišiel do Malého seminára v Trnave. Preto od roku 1945 pokračoval v štúdiách na Gymnáziu v Trnave. Gymnázium ukončil maturitou v Trnave dňa 24. mája 1949. Koncom septembra 1949 nastúpil na Bohosloveckú fakultu v Bratislave a súčasne do Seminára Sv. Cyrila a Metoda. Zásahom vtedajšieho komunistického režimu boli v lete v roku 1950 všetky kňazské semináre zlikvidované a bohoslovci boli odvedení do Pomocných technických práporov, medzi nimi i Blažej Kovár. Po krátkompobyte vo vojenskom tábore Sázava - Velká Losenice, kde pracoval na stavbe železničnej trate, dostal odklad ďalšej vojenskej služby a vrátil sa do Bratislavy, kde bol už len jediný kňazský seminár pre celé Slovensko. Po skončení štúdia a po vysviacke slávil 7. júla 1953 primície v obci Smolinské, kde už bývali jeho rodičia a sestra. Na prvé kaplánske miesto nastúpil do Vrbového. Odtiaľ ho povolali na základnú vojenskú službu do Znojma, kde pobudol až do jesene roku 1955. Po návrate z vojenčiny bol ustanovený za kaplána do Topoľčian a v roku 1957 do Skalice. Tamsa dlho nezdržal, pretože už o rok bol preložený do Nových Zámkov. To sa mu však stalo osudným, lebo za rozširovanie "protištátnej" literatúry (náboženskej lit.) medzi mládežou bol v roku 1962 odsúdený na 18 mesiacov väzenia, ktoré strávil vo väznici Valdice v Čechách. Po prepustení samozrejme nesmel nastúpiť do duchovnej správy, ale pracoval ako robotník v bratislavskom stavebnom podniku až do roku 1966. Keď dostal opätovne štátny súhlas pre prácu v duchovnej správe, nastúpil za kaplána do Nového Mesta nad Váhoma po roku do Trnavy. Rok 1968 trávil ako kaplán v Holíči, ale už v roku 1969 bol ustanovený za farára do Prieval. Tam účinkoval do roku 1972, kedy nastúpil na faru do Bučian. Tu bolo jeho najdlhšie pôsobenie, keďže až v roku 1987 bol preložený na rodné Záhorie, do Kopčian. Jeho poslednou farou bolo Brodské, kam nastúpil v roku 1992. Tu sa už vážnejšie prejavila jeho zákerná choroba, ktorej 6. decembra 1993 podľahol. Zomrel na Smolinskom u svojej sestry, ktorá ho doopatrovala.
Pamiatky
V obci Smolinské sa nachádza veľa historických pamiatok. Medzi prvé treba spomenúť:
- kostol Svätého Jakuba postavený v roku 1720 na mieste staršieho gotického kostolíka. Táto pôvodná stavba bola v roku 1924 zväčšená staviteľom Angelinim za finančného prispievania farníkov a kostol dostal súčastnú podobu.
- Zároveň sa v obci nachádza Socha Panny Márie postavená v roku 1678, o dva roky neskôr bola postavená malá kaplnka na ceste do susednej dediny Gbelov.
- Ďalší staviteľský rozvoj v obci bol zaznamenaný v roku 1809 kedy v nej bola zriadená fara, v roku 1820 Kaplnka Najsvätejšej Trojice v gotickom štýle a o jedenásť rokov neskôr v roku 1833 sochy sv. Vendelína a sv. Floriána.
- Posledná z troch kaplniek Smolinského bola postavená v roku 1891 a bola pomenovaná ako Kaplnka Panny Márie Lurdskej. K nej sa i v súčastnosti raz do roka, na Božie telo, konajú procesie cez celú dedinu od kostola Svätého Jakuba.
- V strede obce Smolinské zastáva dominantné miesto Zvonica z konca 18. storočia a má pre ňu neodmysliteľný význam.
- V neposlednom rade nemôžeme opomenúť erb obce Smolinské schválený prípisom vydaným dňa 3.11.2004 Ministerstvom vnútra SR, heraldický register SR, Krížkova 7, Bratislava, zapísaným v heraldickom registri SR pod signatúrou S-30/04 /príloha č. 1/.
História
Názov obce prechádzal od prvej zmienky postupným vývojom. Už roku 1396 bola obec spomínaná pod názvom Semola, v roku 1489 Zmolenyche, 1498 Zmolyncz, neskôr ako Szmolinszka, Zmolnice. Posledná zmena nastala v roku 1773 kedy názov obce dosiahol súčastnú podobu ako Smolinske. Základ pre názov obce bolo slovo „smol“ respektíve „zmol“, čo v minulosti pravdepodobne znamenalo miesto , kde sa vyrábala smola alebo decht z prírodných zdrojov /miazgy borovíc, briez, brestov a pod./.
Názov obce je pretkaný rôznymi legendami tradovanými starými obyvateľmi obce. Podľa jednej z legiend dostala meno podľa smoliara, ktorého tadiaľ viezol jeden sedliak ukrytého vo voze pod plachtou. A keďže to bol prvý povoz, ktorý prešiel dedinou, obec dostala meno Smolinské. Podľa inej legendy pomenovanie obce je odvodené od smoly (alebo dechtu), ktorá sa tu vyrábala z miazgy borovíc a ďalšia možná varianta vzniku názvu dediny je, že v obci žili rybári, ktorý rozvážali ryby do okolitých obcí na kárach z drevenými osami, ktoré mazali smolou. Smolu do dediny rozvážali smoliari na tragačoch a jeden z nich , keď prechádzal cez potok sa doň vysypal i z nákladom. Od tých čias začali obyvatelia chodník vedúci k potoku nazývať „smolný“ a okolité domce „smolné“. Všetky tieto legendy sú však medzi obyvateľmi odovzdávané len na základe ústneho podania a nie sú historicky doložené.
Koncom 15. storočia sa majiteľom Holíčsko–šaštínskeho panstva po vymretí Stiborovcov stáva šlachtický rod Czoborovcov, ktorý zavádza majerské panské hospodárstvo. V roku 1554 bol v chotári Smolinského opustený panský majer, rybník, rybničný jarok a rybničný most. V tomto časovom období bol život v dedine z časti ovplyvnený kolonizátormi a to Habánmi. V obci boli vybudované habánske dvory a tým sa na pomerne dlhý čas zmenila štruktúra bývania. Pre obyvateľov to znamenalo, že jeden dvor obývalo viac rodín /vznikali habánske dvory/. Do súčastnosti sa z nich v dedine zachovalo asi 15.
V súčastnosti patrí Smolinské medzi dedinky, ktoré majú nielen bohatú históriu ale i svetlú budúcnosť. Myslím si, že všetci obyvatelia obce, ako i ja sú právom hrdí na minulosť Smolinského a celkový charakter dediny, ktorý vybudovali naši predchodcovia.